polystyrén
Polystyrén (skr. PS) je polymér, ktorý vzniká polymerizáciou styrénu (vinylbenzénu). Je veľmi rozšírený, pre svoje tepelnoizolačné a ochranné vlastnosti sa používa ako tepelná izolácia a obalový materiál. Patrí do skupiny polyolefínov. Rozoznávame dva základné druhy polystyrénu — štandardný termoplastický polystyrén (ťažký) a penový polystyrén (ľahký).
Polystyrén sa predáva pod viacerými názvami: Luran, Lustron, Styropor, Styrodur, Styroflex a Sagex.
História
Polystyrén bol prvýkrát pripravený náhodou v roku 1839 nemeckým lekárnikom Eduardom Simonom. Pri destilácii styraxu (živica ambrovníka východného — Liquidambar orientalis) získal olejovitú kvapalinu, ktorú pomenoval styrol. O niekoľko dní neskôr si Simon všimol, že olej stuhol. Predpokladal, že išlo o oxidáciu styrolu vzdušným kyslíkom, a tak tuhú látku pomenoval styroloxid. V roku 1845 však anglický chemik John Blyth a nemecký chemik August Wilhelm von Hofmann zistili, že rovnaká premena styrolu prebehne aj bez prítomnosti kyslíka a produkt pomenovali metastyrol. Neskoršia analýza preukázala, že metastyrol a styroloxid sú identické zlúčeniny. V roku 1866 Marcelin Berthelot správne určil, že metastyrol vznikol zo styrolu polymerizáciou.
Neskôr bolo zistené, že len samotným zahriatím styrolu nastáva reťazová reakcia, ktorej produktom je makromolekulová látka. Tento fakt viedol ku dnešnému pomenovaniu zlúčeniny — polystyrén. Nemecká spoločnosť IG Farben začala s výrobou polystyrénu okolo roku 1931.
Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Polystyrén je priehľadný tvrdý a zároveň veľmi krehký plast.Nie je odolný voči benzínu, ketónom (napríklad acetón) a aldehydom (polystyrén je všeobecne málo odolný voči organickým rozpúšťadlám). Okrem toho je pomerne citlivý na UV žiarenie. Hustota štandardného polystyrénu sa pohybuje v rozmedzí 1,04 až 1,09 g/cm³. Pri penovom, kde väčšinu objemu tvorí vzduch, je to len 0,02 až 0,06 g/cm³.
Štandardný polystyrén je tvrdý, citlivý na náraz a jeho vlastnosti sa časom a poveternostnými vplyvmi rýchlo zhoršujú (krehne, vytvára mnoho trhlín). Odolnosť voči teplote je tiež veľmi nízka — použiteľný je do 70 °C, pre rýchle starnutie sa však používa len do teploty 55 °C. Topenie kryštálov nastáva už pri teplote 90 °C, sklovitý prechod pri 95 °C.
Polystyrén horí žltým, veľmi dymivým plameňom sprevádzaným sladkým zápachom po benzéne. Produkty horenia sú pri vdychovaní zdraviu škodlivé.
Penový polystyrén má v porovnaní s klasickým polystyrénom ešte nižšiu mechanickú pevnosť a elasticitu. Je biely, nepriehľadný a vyznačuje sa veľmi nízkou tepelnou vodivosťou a hustotou.