bar

Bar (značka bar) je jednotka tlaku. Bar nie je jednotka SI, ale ako dekadický násobok jednotky SI (pascalu) sa môže používať (podobne ako napr. tona alebo liter). Bar sa stále používa pre jeho názornosť, pretože 1 bar je približne tlak atmosféry.

Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily {\displaystyle F} (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy {\displaystyle S}.

{\displaystyle p={\frac {F}{S}}}

Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m⁻². Tlak neúčinkuje iba v bode pôsobenia sily, ale prenáša sa objemom telesa. Patrí k základným termodynamickým veličinám.

Pokiaľ vektor sily pôsobí iba kolmo, hovoríme o „prostom“, „čistom“ resp. „rovnomernom“ tlaku, ak sila nie je po ploche rozložená rovnomerne potom hovoríme o „strednom“ resp. „priemernom“ tlaku, ak sila pôsobí v bode hovoríme o "miestnom" tlaku, t. j. tlakom pôsobiacom v bode uvažovanej plochy rozumieme diferenciálny podiel

{\displaystyle p={\frac {\mathrm {d} F}{\mathrm {d} S}}}.

Zovšeobecnením definície tlaku (pre sily pôsobiace ľubovoľným smerom na všeobecnú plochu) môžeme zapísať rovnicu:

{\displaystyle \mathrm {d} \mathbf {F} _{s}=p\mathrm {d} \mathbf {S} },

kde {\displaystyle \mathrm {d} \mathbf {F} _{s}} je zložka vektora sily, kolmá k elementu plochy {\displaystyle \mathrm {d} \mathbf {S} } na ktorý pôsobí, pričom smer vektora elementu {\displaystyle \mathrm {d} \mathbf {S} } má smer normály k tejto plôške.

Fyzikálny rozmer veličiny je

{\displaystyle (p)=L^{-1}MT^{-2}}.

Ak je látka pružná, resp. stlačiteľná, tlak spôsobí deformáciu. Pri pôsobení sily na pevné teleso sa rozlišuje ťah a tlak. Ťahová sila spôsobí roztiahnutie telesa, tlaková sila stlačenie telesa. Ťahové a tlakové sily sa odlišujú iba smerom pôsobenia sily (opačný vektor sily).

Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily {\displaystyle F} (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy {\displaystyle S}.

{\displaystyle p={\frac {F}{S}}}

Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m⁻². Tlak neúčinkuje iba v bode pôsobenia sily, ale prenáša sa objemom telesa. Patrí k základným termodynamickým veličinám.

Pokiaľ vektor sily pôsobí iba kolmo, hovoríme o „prostom“, „čistom“ resp. „rovnomernom“ tlaku, ak sila nie je po ploche rozložená rovnomerne potom hovoríme o „strednom“ resp. „priemernom“ tlaku, ak sila pôsobí v bode hovoríme o "miestnom" tlaku, t. j. tlakom pôsobiacom v bode uvažovanej plochy rozumieme diferenciálny podiel

{\displaystyle p={\frac {\mathrm {d} F}{\mathrm {d} S}}}.

Zovšeobecnením definície tlaku (pre sily pôsobiace ľubovoľným smerom na všeobecnú plochu) môžeme zapísať rovnicu:

{\displaystyle \mathrm {d} \mathbf {F} _{s}=p\mathrm {d} \mathbf {S} },

kde {\displaystyle \mathrm {d} \mathbf {F} _{s}} je zložka vektora sily, kolmá k elementu plochy {\displaystyle \mathrm {d} \mathbf {S} } na ktorý pôsobí, pričom smer vektora elementu {\displaystyle \mathrm {d} \mathbf {S} } má smer normály k tejto plôške.

Fyzikálny rozmer veličiny je

{\displaystyle (p)=L^{-1}MT^{-2}}.

Ak je látka pružná, resp. stlačiteľná, tlak spôsobí deformáciu. Pri pôsobení sily na pevné teleso sa rozlišuje ťah a tlak. Ťahová sila spôsobí roztiahnutie telesa, tlaková sila stlačenie telesa. Ťahové a tlakové sily sa odlišujú iba smerom pôsobenia sily (opačný vektor sily).

Tlak je fyzikálna veličina, vyjadrujúca pomer sily {\displaystyle F} (tzv. tlaková sila) kolmo, rovnomerne a spojito pôsobiacej na plochu a obsahu tejto plochy {\displaystyle S}.

{\displaystyle p={\frac {F}{S}}}

Jednotkou tlaku je pascal (Pa), čiže newton na meter štvorcový – N.m⁻². Tlak neúčinkuje iba v bode pôsobenia sily, ale prenáša sa objemom telesa. Patrí k základným termodynamickým veličinám.

Pokiaľ vektor sily pôsobí iba kolmo, hovoríme o „prostom“, „čistom“ resp. „rovnomernom“ tlaku, ak sila nie je po ploche rozložená rovnomerne potom hovoríme o „strednom“ resp. „priemernom“ tlaku, ak sila pôsobí v bode hovoríme o "miestnom" tlaku, t. j. tlakom pôsobiacom v bode uvažovanej plochy rozumieme diferenciálny podiel

{\displaystyle p={\frac {\mathrm {d} F}{\mathrm {d} S}}}.

Zovšeobecnením definície tlaku (pre sily pôsobiace ľubovoľným smerom na všeobecnú plochu) môžeme zapísať rovnicu:

{\displaystyle \mathrm {d} \mathbf {F} _{s}=p\mathrm {d} \mathbf {S} },

kde {\displaystyle \mathrm {d} \mathbf {F} _{s}} je zložka vektora sily, kolmá k elementu plochy {\displaystyle \mathrm {d} \mathbf {S} } na ktorý pôsobí, pričom smer vektora elementu {\displaystyle \mathrm {d} \mathbf {S} } má smer normály k tejto plôške.

Fyzikálny rozmer veličiny je

{\displaystyle (p)=L^{-1}MT^{-2}}.

Ak je látka pružná, resp. stlačiteľná, tlak spôsobí deformáciu. Pri pôsobení sily na pevné teleso sa rozlišuje ťah a tlak. Ťahová sila spôsobí roztiahnutie telesa, tlaková sila stlačenie telesa. Ťahové a tlakové sily sa odlišujú iba smerom pôsobenia sily (opačný vektor sily).

Kinetický tlak

Tlak v plynoch (napríklad tlak napínajúci pneumatiku bicykla) je iného charakteru ako tlak vyvolaný napríklad tehlou ležiacou na zemi. Spôsobujú ho nárazy jednotlivých molekúl plynu, ktoré sa pohybujú priestorom a pritom narážajú do stien nádoby (a občas aj do iných molekúl). Preto niekedy hovoríme o tzv. kinetickom tlaku – toto zvýrazňuje fakt, že hlavným dôvodom pre prítomnosť tlaku je skutočne pohyb molekúl. Pohybom molekúl plynov sa zaoberá tzv. kinetická teória plynov, jedným z jej dôležitých výsledkov je tzv. stavová rovnica pre ideálny plyn.

Hydrostatický tlak

pozri hlavný článok: Hydrostatický tlak
Hydrostatický tlak v plynoch a kvapalinách je daný hmotnosťou horných vrstiev, ktoré v gravitačnom poli pôsobia silou na vrstvy pod nimi. Túto silu pôsobiacu na plochu nazývame hydrostatickým tlakom. Počíta sa pomocou vzťahu

{\displaystyle p=\varrho .g.h}

kde

• {\displaystyle \varrho } je hustota kvapaliny alebo plynu
• {\displaystyle g\,} je tiažové zrýchlenie (na Zemi 9,81 m.s⁻²)
• {\displaystyle h\,} je hĺbka (výška kvapalinového alebo plynného stĺpca)

Atmosférický tlak

Atmosférický tlak je špeciálnym prípadom hydrostatického tlaku vyvolaného hmotnosťou vzduchu tvoriaceho atmosféru. Pod vplyvom počasia atmosférický tlak mierne kolíše, preto bol zavedený takzvaný štandardný atmosférický tlak alebo normálny tlak s hodnotou 101 325 Pa a je približne rovný typickej hodnote tlaku na úrovni mora. Tlak v atmosfére klesá s nadmorskou výškou, pretože sa zmenšuje stĺpec vzduchu nad miestom merania.

Pretlak a podtlak

Ide o relatívne vyjadrenie tlaku, obvykle ako tlak v nejakom uzavretom priestore voči tlaku v okolitom priestore (často atmosférickom). Pretlak znamená vyšší než referenčný, podtlak nižší než referenčný tlak..