kondenzácia

Kondenzácia môže byť:

• všeobecne: zhusťovanie; stláčanie
• vo fyzike:
  • proces, pri ktorom prechádza látka z plynnej do kvapalnej fázy, pozri skvapalňovanie
  • v širšom zmysle: prechod látky do "hustejšieho" stavu, teda z plynného do pevného aj kvapalného skupenstva, alebo napr. zahusťovanie roztoku odparovaním rozpúšťadla
• v astronómii: zhustenie medzihviezdnej hmoty do hviezdy vplyvom vlastnej gravitácie a odpudivého tlaku žiarenia okolitých hviezd, pozri kondenzácia (astronómia)
• v chémii: reakcia, pri ktorej vzniká z viacerých monomérov polymér za odštiepenia jednoduchej látky (napr. vody), pozri kondenzačná reakcia
• v informatike: reorganizácia knižnice spočívajúca vo fyzickom vyradení neplatných programov alebo dátových súborov, pozri kondenzácia (informatika)
• v jazykovede: zhusťovanie viet použitím polovetnej konštrukcie namiesto vedľajšej vety, pozri kondenzácia (jazykoveda)

Premena plynného skupenstva na kvapalné • je to opačný dej, ako vyparovanie • nastáva pri teplote rosného bodu • môže nastať pri ochladení plynu, ak sú častice plynu dostatočne blízko seba a ak sú prítomné kondenzačné jadrá. • pri kondenzácii plynná látka odovzdá svojmu okoliu teplo.

Princíp

Kondenzácia je metóda, ktorou sa odstraňujú výpary rozpúšťadiel z prúdu odpadových plynov pomocou znižovania teploty pod rosný bod. V závislosti od rozsahu teploty existujú rôzne metódy kondenzácie:

• kondenzácia chladiacim médiom až na kondenzačnú teplotu 25 º C,
• kondenzácia chladivom až na kondenzačnú teplotu 2 º C,
• kondenzácia soľankou až na kondenzačnú teplotu –10 ºC,
• kondenzácia amoniakovou soľankou až na kondenzačnú teplotu –40 ºC (jeden stupeň), resp. –60 ºC (dva stupne),
• kryogénna kondenzácia až na kondenzačnú teplotu –120 ºC (v praxi často od –40 do –80 ºC v kondenzačnom zariadení),
• kondenzácia s uzavretým cyklom inertného plynu.

Kondenzácia sa vykonáva pomocou priameho alebo nepriameho chladenia. Pri priamom chladení ide o priamy kontakt medzi plynom a chladiacou kvapalinou, kým nepriame chladenie sa zabezpečuje prostredníctvom výmenníka tepla. Uprednostňuje sa nepriama kondenzácia, pretože priama kondenzácia vyžaduje prídavný oddeľovací stupeň. Kondenzačné systémy sú rôzne, od jednoduchých samostatných kondenzátorov až po komplexné, multikondenzátorové systémy projektované s cieľom maximálneho opätovného získavania energie a pár.

Kondenzácia s uzavretým cyklom inertného plynu je určená na čistenie plynov s vysokou koncentráciou pár. Stály objem inertného plynu, zvyčajne dusíka, sa plynulo recykluje okolo ohrievacej a kondenzačnej jednotky. Časť zmesi dusíka a pary sa plynulo vháňa do upravovacieho modulu, v ktorom súprava výmenníkov tepla chladí a kondenzuje pary.

Konštrukcia a prevádzka kondenzátorov výrazne závisí od chladiaceho média použitého v procese. V zariadeniach na kondenzáciu chladenou kvapalinou sa používajú dva typy výmenníkov tepla:

Konvenčný kotlový výmenník tepla, ktorý je chladený buď vodou, alebo vzduchom. Efektivita kondenzácie sa môže zvýšiť dvojstupňovým chodom, použitím vody v prvom stupni a chladenou kvapalinou (voda, soľanka atď.) ako chladiacim médiom v druhom stupni. Dvojstupňový systém pozostáva z týchto častí 

• rekuperátor, v ktorom sa používa prúd chladeného čisteného plynu ako chladiaci prostriedok,
• chladič na ďalšie ochladenie plynu s použitím prúdu mrazenej vody alebo chladeného čisteného vzduchu,
• hlavný kondenzátor,
• ventily a trubice.